HISTÓRIA

História

Holubica dala meno Svätej Márii a vôňu dobrej slivovice
Nevytryskol tu zo zeme žiadny zázračný prameň, nie je tu žiadna čarovná studnička ani tajomná jaskyňa. Malá riečka Ticce si tu tečie presne tak pokojne a nenápadne ako pred tisíc rokmi... Práve vtedy si tu vraj na pník vedľa pastiera dobytku sadla sivá holubica. Mladý muž bol možno unavený z horúceho slnka, možno ho sivý vtáčik vyrušil z hlbokého zadumania a možno mu aj uzobol z jeho ťažko zarobeného krajčeka chleba. Pastierik sa na ňu zahnal palicou. A to zrejme nemal... Holubica natiahla krídla a odletela. Pastier ani obyvatelia toho vtedy Bohom zabudnutého kraja, no vždy bohatého na sladké hrozno a ovocie, netušili, že pod lesklým perím holuba a v jeho bystrých očkách je ukrytá Panna Mária. Až keď si sadla o pár kilometrov ďalej, v malej dedinke na maďarskej strane dnešnej hranice v terajšej Mária Pócsi, premenila sa na krásnu nepoškvrnenú bytosť. Dlhé desaťročia sa na onom mieste konajú každoročné púte, o ktorých by nám vedeli dlho rozprávať naše babky a prababky...

Na slovenskej strane hranice ostala po tejto rozprávkovej historickej udalosti dedinka s menom Svätá Mária a miesto, kde si zázračná holubica sadla, označujú dva kríže. Jeden starý drevený, druhý kamenný, rokmi ošľahaný a takmer rozbitý. Ťažko posúdiť, ktorý z nich je starší...
„Niekedy tu stál aj kostolík, no nepáčil sa komunistom a nechali ho zbúrať,“ hovorí starosta obce Štefan Hornyák. „Po osemdesiatom deviatom postavili občania kaplnku, pri ktorej sa každoročne na sviatok Panny Márie konajú odpustové slávnosti.“ Viac ako dva roky zdobí múry kaplnky aj mramorový kríž, ktorý nielen pripomína udalosť zjavenia Nepoškvrnenej, ale je aj pápežským certifikátom na konanie pútí. Navštívil nás už arcibiskup Vojtech Tkáč a chodí sem stále viac ľudí. Ktovie, možno raz aj tu budú podobné veľké púte ako na druhej strane hranice. Tam pomohli tomu, že z malej dedinky vyrástlo pekné mestečko.“

Bývalému režimu sa nepáčili mnohé iné veci. Najmä meno obce, o ktorej prvá písomná zmienka pochádza z roku 1261. Svätú Máriu premenovali po štyridsiatom ôsmom na Bodrog. O pár rokov neskôr, v roku 1956, k nej pričlenili aj obec Pavlovo, o ktorej sa z letopisov dozvieme, že pochádza z roku 1407.
Historické pramene uvádzajú, že obe dediny patrili viacerým zemepánom. Svätá Mária najmä hradu Hraň a Jágerskému biskupstvu, Pavlovo panstvu z hradu Zemplín. Po nežnej revolúcii sa obe dedinky vrátili k svojmu pôvodnému názvu Svätá Mária. Pavlovania sa uspokojili s tým, že svoje územie označili tabuľkou Časť Pavlovo. Možno by sa niekomu mohlo zdať, že tu existuje istá nevraživosť. No nie je tomu tak. Ja napríklad pochádzam z Pavlova a občania oboch častí ma v posledných voľbách zvolili za starostu,“ poznamenal Š. Hornyák.

Už história hovorí, že obyvatelia tohto regiónu sa vždy najviac zaoberali poľnohospodárstvom a vinárstvom. Tým je preslávený celý juhovýchod Zemplína a rozsiahle vinice nechýbajú ani v okolí tejto obce. Sú tu však aj bohaté ovocné sady. Možno nám Panna Mária zanechala okrem dávnej legendy aj čosi navyše. Darí sa tu okrem iného slivkám a naša obec je preslávená výbornou slivovicou s nenapodobiteľnou chuťou a vôňou,“ usmial sa starosta. 


Symboly obce

Erb obce Svätá Mária
V červenom poli štítu na zlatej (žltej) vetvičke symbolizujúcej hniezdo sediaci strieborný (biely) bocian so zlatými (žltými) nohami a zobákom, držiaci v zobáku strieborného (bieleho) červíka. Nad ním sú tri spletené zlaté (žlté) klasy, napravo od nich strieborný (biely) lemeš a vľavo strieborné (biele) čerieslo.

Štít neskorogotický

Podkladom pre tento návrh boli obecné pečate, pochádzajúce z prvej polovice 19. storočia. Odtlačky nedatovaného typária sú uložené v Archíve Slovenského ústavu kartografie a geodézie v Bratislave a v Zemplínskom archíve (Borsod-Abaúj-Zemplén-Megyei Levéltár, Zemplén Levéltára) v Sátoraljaújhelyi.
Na pečati s kruhopisom SzMHp (Szentmária Helység Pecsétje) je vyobrazený bocian s hadom v zobáku, pod ním ratolesť, na pečati s kruhopisom PÁLFOLDEJE 1823 (Pavlovo 1823) sú vyobrazené tri zviazané obilné klasy, vpavo od nich čerieslo a nad nimi lemeš. Reprodukcie obidvoch pečatí sú v publikácii Siska, József: Bodrogközi pecsétek. Miskolc 1997. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, autenstickosť a vek tohto znamenia, bolo odporúčané, aby sa stalo základom, východiskom pri tvorbe obecného erbu.
Predkladaný návrh sa stal platným erbom obce Svätá Mária po jeho odsúhlasení obecným zastupiteľstvom.


Vlajka obce Svätá Mária